Rozhovor s Hanou Jariabkovou: Psaní vyžaduje disciplínu

Hana Jariabková je úspěšná blogerka, která nedávno zabrousila i k psaní knížky – stala se autorkou pohádkového příběhu pro děti. Od roku 2014 vede v Praze kurz o blogování, který posléze přenesla i do Londýna, kde momentálně žije.

Díky, že sis na mě udělala čas! Jsi úspěšná blogerka. Tvůj kurz Zero to Blog mě velmi inspiroval při tvorbě mého blogu. Mohla bys mým čtenářům přiblížit, jak ses k blogování dostala?

K písaniu som mala odmalička veľmi blízko. Blogovanie začalo byť populárne, keď som bola ešte tínedžerka – začala som blogovať počas strednej školy pre MacBlog.sk. Následne som založila vlastný módny “blogazín” Stajl.sk, ktorý som ako šéfredaktorka viedla štyri roky do jeho predania. Podobne som to urobila s jednou ďalšou stránkou. Následne som sa “bez ničoho” presťahovala do Prahy, kde som začínala premýšľať, čo ďalej. Pracovať som chodila do coworkingu Impact HUB Praha, kde ma vtedajšia manažérka požiadala, aby som vytvorila kurz o blogovaní pre ich členov. O workshop bol celkom záujem — ukázalo sa na ňom 20 ľudí a feedback bol dobrý, tak som sa rozhodla, že kurzy začnem robiť pravidelne. A tak som začala, zhruba pol roka medzi Prahou a Bratislavou, až kým som sa opäť nepresťahovala, tento raz do Londýna. Kurzy som po pol roku rozbehla aj tam. Dnes ich robím už tretí rok s prestávkami a okrem nich som blogovanie a social media marketing začala učit aj na University of the Arts London.

Komu bys doporučila psát blog a proč?

Blogovať môže naozaj každý. Treba len chcieť, mať tému, ktorá ťa baví. Dôvody prečo sú pre každého odlišné — pre niekoho je to skvelá forma denníku, niekto si založí blog, pretože veľa cestuje a jeho známi si neustále pýtajú fotky a správy z ciest. Blogovanie je zároveň výborný spôsob zárobkovej činnosti, ktorý dáva človeku naplnenie a možnosť sebavyjadrenia. V spojení s profitabilitou ide o mocný spôsob, ako si vytvoriť život, o ktorom človek sníva — v akejkoľvek podobe životného štýlu, s cestovaním, zábavou a rovnováhou v pracovnom a osobnom živote.

Nedávno jsi napsala knížku pro děti. Jak se jmenuje a o čem vypráví?

Áno, je to tak. Knižka sa volá The Girl Who Wanted to Catch a Cloud in a Marmalade Jar (Dievča, ktoré chcelo chytiť obláčik do zaváraninového pohára) a rozpráva príbeh, o ktorom všetko napovedá samotný názov. Hlavná hrdinka Cheri je osemročné dievčatko, ktoré sa rozhodne chytiť obláčik do zaváraninového pohára. Chodí po najvyšších budovách v Londýne, aby sen naplnila a pohájajú jej pri tom rôzne zvieratká ako líšky, veveričky a čajky. Knižka je veľmi tematicky inšpirovaná Londýnom, jeho pamiatkami a zvieratami.

Kde ji mohou čtenáři sehnat?

Momentálne je knižka v rukách editorky a začal ju ilustrovať známy ilustrátor a spisovateľ Duncan Beedie. Českí čitatelia si ju budú môcť stiahnuť pre Kindle 25. apríla (dubna) 2017 ako e-book ako aj paperback.

Jak bys z vlastní zkušenosti porovnala psaní blogu a psaní knihy?

Sú to dva rozdielne procesy, no napriek tomu majú niekoľko podobných prvkov. Písanie blogu si vyžaduje kratšie texty, ktoré majú charakter aktuálnosti a publikované sú takmer okamžite. Knižka vzniká podobne — ide o postupné písanie kratších textov (častí), vyžadujú si však viac prepisovania, editovania a trpezlivosti. Obe si však vyžadujú pravidelné písanie. Úspech v písaní nikdy nevznikne ani jedným blogovým príspevkom, ani jednou vydanou knižkou.

Co je pro tebe při psaní nejtěžší?

Nájsť si čas a začať. Niekedy je veľmi jednoduché prioritizovať všetko urgentné a dávať nabok všetko, čo je naozaj dôležité. Žiaľ, sama som v tom niekedy lepšia, ako by som chcela byť. Momentálne si na blogovanie a písanie vyhrádzam dve poobedia v týždni, stále to však nie je dostatok.

Občas býva zase ťažké začať. Písanie si vyžaduje disciplínu. Akonáhle sa tá preklopí do rutiny, je možné mať v písaní výsledky.

Ráda se ptám na tipy pro začínající autory. Co bys poradila těm, co zamýšlejí napsat vlastní knížku?

Hlavne to napísať — vraví sa, že viac ľutujeme to, čo sme nikdy neurobili ako to, v čom sme zlyhali. Mám podobnú skúsenosť. Tiež som už napísala dve knihy a príbeh v nich nefungoval a neboli to práve najlepšie dielo na svete. Veľa som sa však pri samotnom procese písania naučila a to mi umožnilo napísať niečo ďalšie, čo už za prečítanie stojí. Čiže, vedieť si užiť aj celý proces, nie mať radosť iba z vysnívného výsledku. Ten sa opakovanou prácou dostaví.

Díky za rozhovor! 🙂